Veríme, dôkazy nám netreba

Autor: Ján Macek | 28.12.2014 o 20:20 | (upravené 28.12.2014 o 21:40) Karma článku: 13,07 | Prečítané:  6545x

„Čo ak sa naša západná civilizácia vráti do stredoveku?“ - Pomyslel som si minule, po nečakanom rozhovore s nábožensky zapálenými žiačkami. Témou rozhovoru bol Adam a Eva verzus evolúcia, či existuje nebo, viera v Boha. Rozhovor sa skončil vyhlásením dievčat  –  „Ak veríme, nepotrebujeme dôkaz!“  

V momente, keď to dievčatá povedali, som si uvedomil, že pokračovať v diskusii nemá význam a že príliš tlačím na pílu. Už som im len stihol povedať,  že veriť v niečo je pre duševnú pohodu síce fajn, ale že ak chcú tiež hľadať a nájsť pravdu, tak musia neustále diskutovať, hľadať dôkazy, skúmať fakty, analyzovať a tiež kritizovať. Tak nejako. Na to zazvonilo, žiačky odišli a mne v hlave ostalo veľa otázok.

Možno ma niekto môže napadnúť, že som chcel zneužiť svoje postavenie učiteľa a vnútiť deťom svoj názor na svet. Všetci veriaci a neveriaci by mali vedieť jedno. Som presvedčený, že hlavnou a najdôležitejšou úlohou učiteľa nie je tĺcť do hláv žiakov fakty, ale naučiť svojich žiakov analyzovať fakty, či abstraktné idey, diskutovať o nich a tým pádom rozmýšľať o nich.

Otázky po čase prešumeli a v hlave mi ostalo konštatovanie, že pán farár a katechéti boli vo svojej učiteľskej činnosti zrejme prehnane horliví. Zároveň ma potešila možnosť budúcich diskusií na tému vedecké skúmanie sveta verzus náboženstvo. Veď to bude rozvíjať myslenie! Myslenie žiakov a myslenie moje. Šok nad vetou zo stredoveku  „Ak veríme, nepotrebujeme dôkaz!“ vystriedala zvedavosť, čo sa to bude v hlavách detí odohrávať, ak im podám iné informácie ako farár, alebo učiteľ náboženstva.

Hneď v ďalšom rozhovore som začal s informáciou...“A viete, že Vatikán, teda katolícka cirkev tvrdí, že viera a rozum v otázke evolučného vývoja nestoja proti sebe?“ (Od roku 1950, v encyklike Pia XII). Na to ma dievčatá ohúrili s informáciou o tom, že vraj v DNA každého človeka sú dôkazy existencie Boha. Nevedel som zareagovať. Opäť ma dostali! Budem si musieť rozšíriť vedomosti o inteligentnom autorovi kódu, či ako moderne niektoré nové kresťanské sekty a novodobí plytkí kazatelia v športových halách Boha nazývajú. 

Myslel som si, že pomenovanie pána Boha "inteligentný autor kódu" je skôr záležitosťou rôznych cirkvi v USA, ale ako vidieť, zrejme aj farári a katechéti z katolíckej cirkvi na Slovensku prevzali niektoré tieto myšlienky. Veď odkiaľ by tieto termíny dievčatá prevzali?

Sú za našu existenciu zodpovedné prírodné zákony, alebo vyššia bytosť?  Medzery v našom poznaní evolúcie a vôbec existencie všetkého, sa snažia vyplniť staré a nové náboženstva. Ak evolučná teória otriasla najväčšími tradičnými cirkvami, tak na rad prišli rôzne nové cirkvi, ktoré miesto slova Boh, používajú pomenovanie Inteligentný dizajnér kódu.

Katolícka cirkev to má v dôsledku explózie vedeckých objavov posledných sto rokov ťažké a zrejme dobre vie, že ak chce prežiť ďalších tisíc rokov, tak sa bude musieť prispôsobiť a zmeniť. Osobne ale uprednostňujem skutky a prejavy pápeža Františka, ako zmenu či obohatenie náboženskej terminológie, ktorú napríklad použili dievčatá, čo absolvovali pár hodín náboženstva.

Viera v Boha prináša výhody v emocionálnej a morálnej sfére človeka a spoločnosti, ale ako všetko, čo človek stvoril a ak sa to preženie, tak aj nevýhody. Kým medzi vierou a vedou prebieha diskusia a navzájom sa tolerujú, tak sa človek a celé ľudstvo posúva vpred. V dejinách civilizácií a kultúr sa ale veľakrát stalo, že prevládla slepá viera. Vynorivší sa fanatici zneuctili a otočili náboženstvo vo svoj sebecký prospech a na rad prišli zaslepenosť, odmietanie diskusie a tolerancie. S fanatikmi prichádzajú dogmy a s nimi aj dlhodobý úpadok a temnota v spoločnosti.

Naproti tomu extrémne presadzovanie rozumu bez citu môže priniesť ľuďom nielen prázdnotu vyplňovanú akurát tak nakupovaním v supermarketoch, ale u ateistických fanatikov aj nehumánne sociálne experimenty, ktoré končia kopami mŕtvol. Fanatizmus je extrém a škodí ako veriacim, tak aj ateistom, agnostikom, každému.

Civilizácie zažili rozkvet, vrchol a pád. Za povšimnutie stojí, že každú civilizáciu, ktorá rozkvitala, na jej vrchole vždy sprevádzala diskusia, tolerancia, slobodná a otvorená kritika.

Najzaujímavejšia na celom príbehu o Adamovi a  Eve je tá jabloň. Strom poznania dobrého a zlého. Eva nemohla pochopiť, ako môže spoznať rozdiel medzi dobrom a zlom, keď neochutná zo stromu poznania. Had, odborník na paradoxy, jej poradil, nech len kľudne spoznáva. No a odvtedy spoznávame. Myslím si, že ak existuje Boh, tak ten dedičný trest si musíme odčiniť spoznávaním všetkého, čo sa dá spoznať. A ak aj neexistuje, tak spoznávanie nielen sprostredkováva úžas nad celým vesmírom, ale je aj nutnosťou pre prežitie ľudstva. A pri spoznávaní je dôležité rešpektovať dôkazy, ktoré nám prinášajú nové otázky, používať kritické myslenie a nikdy neukončiť diskusiu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

RTVS nie je vaša televízia (píše Michal Havran)

Krajinu neurobíte prosperujúcejšou tak, že budete určovať, kto a kde s vami môže diskutovať.

KOMENTÁRE

Čistými rukami proti stúpencom čistej rasy

Akákoľvek akcia proti extrémizmu vyznie dôveryhodne, keď ju vykonávajú inštitúcie zastupujúce spravodlivý štát.

DOMOV

Polícia obvinila poslanca ĽSNS, opozícia ju kritizuje

Stanislava Mizíka polícia odviedla počas rokovania v parlamente.


Už ste čítali?