reklama

Budzeme choré a glupe!

„Budzeme choré a glupe!" Tieto slová mi povedala školníčka zo ZŠ, kde som začal v roku 1993 učiť. Bola to doba, keď Mečiar bol druhý raz premiérom a babky demokratky šaleli. Neviem prečo ma jej slová vtedy tak zaujali a ostali mi vryté v pamäti. Viem len, že čím som starší, tým viac na jej slová myslím a začínam nadobúdať hlbšie presvedčenie, že mala stopercentnú pravdu. Hlavne v tom, že budzeme choré. O tom, že budzeme glupe, snáď inokedy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Minulý rok 2 x operovali môjho otca, a tak som mal po dlhej dobe možnosť spoznať kvalitu našich nemocníc. Nevysypané koše, rozbité okná, prievan na chodbách, blikajúce žiarivky a sprejom postriekané výťahy ma zarazili a pripomenuli mi atmosféru z Kafkových románov. Na izbe kde ležal otec som pre zmenu obdivoval staré ošúchané hrdzavejúce postele, polorozpadnutú škrípajúcu vstavanú skriňu a „moderné elektronické" vybavenie z 80 rokov 20. storočia. Keď som sa pozrel z okna otcovej izby, uvidel som novučičkú budovu skladu nejakej farmaceutickej firmy. Vedľa ošarpanej nemocnice to bolo ako päsť na oko. Na druhý deň som nejakou zhodou náhod navštívil budovu jednej zdravotnej poisťovne. Po vstupe do pekne zrenovovanej budovy som obdivoval kvalitné dlažby a obklady. Interiér dýchal novotou, cítil som sa tam príjemne a navštívil som zo zvedavosti aj WC, ktoré hýrilo fotobunkami, vyblýskanými prístrojmi a kvetinovými vôňami. Po sprejeroch ani stopa. Tak. Podnetov na rozmýšľanie som mal dosť. Ten večer sme si s manželkou zašli na večeru. Pri jedle som jej opisoval svoje pocity z nemocnice a pobočky zdravotnej poisťovne a keď sme už dojedli, tak si k vedľajšiemu stolu prisadla asi desaťčlenná skupina hostí, ktorá si začala hlučne a vo veľkom štýle objednávať všetko čo sa im zapáčilo. Znechutili ma svojou rozhadzovačnosťou. Moja manželka, ktorá asi pozná každého, v hosťoch spoznala majiteľov nejakého lokálneho farmaceutického veľkoskladu a ja som mal ten deň kontrastov plné zuby.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Výrok „Budzeme choré a glupe" sa mi vypaľuje do mozgu čoraz viac. Pred asi dvoma mesiacmi som zachytil v médiách, že najväčšia zdravotná poisťovňa má veľké dlhy a vlani vraj hospodárila so stratou 17 mil. €,. Vraj vplyvom krízy od roku 2008. Nejako sa mi to nezdá. Ja som mal v nemocnici pocit, že kríza je tam neustále. Tento týždeň som zas zachytil informáciu, že minister zdravotníctva urýchlene schválil kategorizáciu vakcíny firme Pfizer, kde predtým 7 rokov robil manažéra a kde v súčasnosti robí jeho brat, a že sme ušetrili. Smrdí to. A dokonca, že sme vraj ušetrili! Môže to byť pravda, ale ja neverím. Neverím.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Verím tomu čo vidím. A vidím, že sa šetrí na platoch lekárov v nemocniciach, šetrí sa na platoch sestričiek, šetrí sa na nemocniciach, a že sa šetrí na nás, na pacientoch. Nešetrí sa na zdravotných poisťovniach, na byrokracii, na manažéroch, na reklame. Peniaze, naše odvody a dane, tečú od nemocníc a nie do nemocníc. Tečú nenažratým farmaceutickým firmám, dôležitým úradníkom, tečú všelijakým pijaviciam a podnikavcom. Ako dokázať, aby peniaze tiekli opačne? Ako?

Ján Macek

Ján Macek

Bloger 
  • Počet článkov:  118
  •  | 
  • Páči sa:  12x

Je lepšie plávať mimo hlavného prúdu. Zoznam autorových rubrík:  Ukrajinská krízaSúkromnéŠkolstvo

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu