Veríme, dôkazy nám netreba

Autor: Ján Macek | 28.12.2014 o 20:20 | (upravené 28.12.2014 o 21:40) Karma článku: 13,07 | Prečítané:  6515x

„Čo ak sa naša západná civilizácia vráti do stredoveku?“ - Pomyslel som si minule, po nečakanom rozhovore s nábožensky zapálenými žiačkami. Témou rozhovoru bol Adam a Eva verzus evolúcia, či existuje nebo, viera v Boha. Rozhovor sa skončil vyhlásením dievčat  –  „Ak veríme, nepotrebujeme dôkaz!“  

V momente, keď to dievčatá povedali, som si uvedomil, že pokračovať v diskusii nemá význam a že príliš tlačím na pílu. Už som im len stihol povedať,  že veriť v niečo je pre duševnú pohodu síce fajn, ale že ak chcú tiež hľadať a nájsť pravdu, tak musia neustále diskutovať, hľadať dôkazy, skúmať fakty, analyzovať a tiež kritizovať. Tak nejako. Na to zazvonilo, žiačky odišli a mne v hlave ostalo veľa otázok.

Možno ma niekto môže napadnúť, že som chcel zneužiť svoje postavenie učiteľa a vnútiť deťom svoj názor na svet. Všetci veriaci a neveriaci by mali vedieť jedno. Som presvedčený, že hlavnou a najdôležitejšou úlohou učiteľa nie je tĺcť do hláv žiakov fakty, ale naučiť svojich žiakov analyzovať fakty, či abstraktné idey, diskutovať o nich a tým pádom rozmýšľať o nich.

Otázky po čase prešumeli a v hlave mi ostalo konštatovanie, že pán farár a katechéti boli vo svojej učiteľskej činnosti zrejme prehnane horliví. Zároveň ma potešila možnosť budúcich diskusií na tému vedecké skúmanie sveta verzus náboženstvo. Veď to bude rozvíjať myslenie! Myslenie žiakov a myslenie moje. Šok nad vetou zo stredoveku  „Ak veríme, nepotrebujeme dôkaz!“ vystriedala zvedavosť, čo sa to bude v hlavách detí odohrávať, ak im podám iné informácie ako farár, alebo učiteľ náboženstva.

Hneď v ďalšom rozhovore som začal s informáciou...“A viete, že Vatikán, teda katolícka cirkev tvrdí, že viera a rozum v otázke evolučného vývoja nestoja proti sebe?“ (Od roku 1950, v encyklike Pia XII). Na to ma dievčatá ohúrili s informáciou o tom, že vraj v DNA každého človeka sú dôkazy existencie Boha. Nevedel som zareagovať. Opäť ma dostali! Budem si musieť rozšíriť vedomosti o inteligentnom autorovi kódu, či ako moderne niektoré nové kresťanské sekty a novodobí plytkí kazatelia v športových halách Boha nazývajú. 

Myslel som si, že pomenovanie pána Boha "inteligentný autor kódu" je skôr záležitosťou rôznych cirkvi v USA, ale ako vidieť, zrejme aj farári a katechéti z katolíckej cirkvi na Slovensku prevzali niektoré tieto myšlienky. Veď odkiaľ by tieto termíny dievčatá prevzali?

Sú za našu existenciu zodpovedné prírodné zákony, alebo vyššia bytosť?  Medzery v našom poznaní evolúcie a vôbec existencie všetkého, sa snažia vyplniť staré a nové náboženstva. Ak evolučná teória otriasla najväčšími tradičnými cirkvami, tak na rad prišli rôzne nové cirkvi, ktoré miesto slova Boh, používajú pomenovanie Inteligentný dizajnér kódu.

Katolícka cirkev to má v dôsledku explózie vedeckých objavov posledných sto rokov ťažké a zrejme dobre vie, že ak chce prežiť ďalších tisíc rokov, tak sa bude musieť prispôsobiť a zmeniť. Osobne ale uprednostňujem skutky a prejavy pápeža Františka, ako zmenu či obohatenie náboženskej terminológie, ktorú napríklad použili dievčatá, čo absolvovali pár hodín náboženstva.

Viera v Boha prináša výhody v emocionálnej a morálnej sfére človeka a spoločnosti, ale ako všetko, čo človek stvoril a ak sa to preženie, tak aj nevýhody. Kým medzi vierou a vedou prebieha diskusia a navzájom sa tolerujú, tak sa človek a celé ľudstvo posúva vpred. V dejinách civilizácií a kultúr sa ale veľakrát stalo, že prevládla slepá viera. Vynorivší sa fanatici zneuctili a otočili náboženstvo vo svoj sebecký prospech a na rad prišli zaslepenosť, odmietanie diskusie a tolerancie. S fanatikmi prichádzajú dogmy a s nimi aj dlhodobý úpadok a temnota v spoločnosti.

Naproti tomu extrémne presadzovanie rozumu bez citu môže priniesť ľuďom nielen prázdnotu vyplňovanú akurát tak nakupovaním v supermarketoch, ale u ateistických fanatikov aj nehumánne sociálne experimenty, ktoré končia kopami mŕtvol. Fanatizmus je extrém a škodí ako veriacim, tak aj ateistom, agnostikom, každému.

Civilizácie zažili rozkvet, vrchol a pád. Za povšimnutie stojí, že každú civilizáciu, ktorá rozkvitala, na jej vrchole vždy sprevádzala diskusia, tolerancia, slobodná a otvorená kritika.

Najzaujímavejšia na celom príbehu o Adamovi a  Eve je tá jabloň. Strom poznania dobrého a zlého. Eva nemohla pochopiť, ako môže spoznať rozdiel medzi dobrom a zlom, keď neochutná zo stromu poznania. Had, odborník na paradoxy, jej poradil, nech len kľudne spoznáva. No a odvtedy spoznávame. Myslím si, že ak existuje Boh, tak ten dedičný trest si musíme odčiniť spoznávaním všetkého, čo sa dá spoznať. A ak aj neexistuje, tak spoznávanie nielen sprostredkováva úžas nad celým vesmírom, ale je aj nutnosťou pre prežitie ľudstva. A pri spoznávaní je dôležité rešpektovať dôkazy, ktoré nám prinášajú nové otázky, používať kritické myslenie a nikdy neukončiť diskusiu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?