Šesť zabijackých aplikácií Západu

Autor: Ján Macek | 19.10.2014 o 13:55 | Karma článku: 11,03 | Prečítané:  13579x

Posledných 500 rokov západná civilizácia dominovala svetu. Niall Ferguson vo svojej knihe Civilizácia: Západ a zbytok sveta a v dokumentárnom seriáli natočenom podľa nej, kladie v poslednej kapitole otázku, či západná civilizácia má v tomto storočí pred sebou len pokles a pád. Upozorňuje na znaky blížiacej sa pohromy. Pohroma finančná, klimatická, morálna, pracovná, náboženská, či pokles kvality západného školstva. Je tu opäť koniec Západnej civilizácie č.2?  

Harwardský profesor histórie Niall Ferguson vymenoval vo svojej knihe Civilizácia: Západ a zbytok sveta šesť „killer applications“, ktoré umožnili dominanciu Západu nad svetom, ktoré dali výhodu Západu nad svetom. Tie zabijácke aplikácie, či atribúty sú: Konkurencia (politická a ekonomická súťaž), veda (sloboda myslenia a vedecké metódy), ochrana vlastníckych práv (právny štát a vlastnícke právo) , zdravotníctvokonzumerizmus a protestantská pracovná etika. Každej „killer aplication“ bol venovaný jeden diel dokumentu. Pýta sa, že ak svet tieto západne aplikácie prevezme, prevzal, či nás iné civilizácie nedobehnú a nepredbehnú, nedobehli a nepredbehli. Veď nakoniec by to nebolo po prvý raz, čo by Západ iné civilizácie predbehli, nebolo by to prvý raz, keď by dominancia Západu bola ohrozená. Mňa najviac zaujal druhý a posledný šiesty diel. V šiestom je rozoberaná pracovná etika. Vyberiem pár zaujímavostí z šiesteho dielu.

Edward Gibbon vo svojom diele Úpadok a zánik Rímskej ríše napísal, že rozpúšťadlom Rímskej ríše, prvej verzie západnej civilizácie, bolo kresťanstvo. Iróniou dejín sa stalo, že jedna z variant kresťanstva poskytla jeden zo spomínaných šiestich kľúčových  faktorov rozvoja Západnej civilizácie – protestantskú pracovnú etiku.

Vo svojej poslednej kapitole "Work" si všíma Čínu, jej dramatický rozvoj. Poukazuje napríklad aj na fakt, že zatiaľ čo v západnej Európe kostoly zívajú prázdnotou, v Číne pribúda počet kresťanov a kostolov. Momentálne je v Číne podľa oficiálnych údajov 40 miliónov kresťanov, podľa neoficiálnych až 100 miliónov. A pritom to pred 100 rokmi v Číne vyzeralo tak, že sa tam kresťanstvo nemôže uchytiť! Buď kvôli tradícii konfucianizmu, besneniu komunizmu, či tiež po katastrofálnych skúsenostiach s násilným zavedením kresťanstva v 19. storočí konvertitom Hong Xiuquanom.

Číňania mali kvôli tomuto konvertitovi na kresťanstvo zlý pohľad. Prečo? V polovici 19. storočia  Hong Xiuquan (Taiping Tianguo) vyvolal najkrvavejšie a najväčšie povstanie v celých dejinách Číny. V ňom bolo zabitých 2 x viac ľudí, ako padlo v I. svetovej vojne. Hong Xiuquan si myslel, že je mladším bratom Ježiša Krista a vo svojich víziach veril, že ho boh poveril zničením Konfucianizmu v Číne, ktorý ako dodáva Ferguson, bol strnulý a videl v hospodárskej súťaži a obchode zhubnú vec pre spoločnosť (ale to si myslí nakoniec hocijaká odnož rôzneho náboženstva...).

Na začiatku 20. storočia by Maxovi Weberovi (zakladateľ sociológie náboženstva, zaoberal sa vplyvom viery na majetok) a jeho súčasníkom ani neprišlo na um, že protestantská západná Európa na začiatku 21. storočia bude odkresťančená a v Číne bude prekvitať protestantizmus. Na začiatku 20. storočia bola pravdepodobnosť industrializácie a modernizácie v Číne zanedbateľne nízka.

Dnes vnímame, že protestantská pracovná etika sa zo Západu presunula do Číny. Dnešný Európan či občan USA je v práci 2000 hodín ročne, kým priemerný Číňan 2300 hodín. Dnešný priemerný Európan ušetrí málo, či dokonca neušetrí nič, naopak sa zadlží, kým Číňan ušetrí pätinu svojho príjmu. Nuž, kto sa vynorí ako ekonomický víťaz v dohľadnej dobe?

Myšlienka Maxa Webera – Žiť pre prácu, nie pracovať pre život, našla v ďalekom Oriente bohatú výživnú pôdu. Aký je to dnes protiklad napríklad voči Francúzom, ktorí s obľubou tvrdia, že pracujú pre to aby žili a nežijú preto, aby pracovali!

O Číňanoch predpokladáme, že tvrdá práca a šetrnosť sú v ich kultúre hlboko zakorenené a že tieto atribúty rozhodne neimportovali zo Západu. Myslíme si to ale až dnes, keď takmer všetko okolo nás nesie značku Made in China a nezamýšľame sa nad tým, čo bolo pre Čínu charakteristické napríklad v 19. storočí. Čo bolo napríklad pre čínsku spoločnosť v 19. storočí charakteristické? Napríklad závislosť extrémneho množstva Číňanov na ópiu.

Piliere protestantskej pracovnej etiky, tvrdá práca a šetrenie, také charakteristické pre Európu a severnú Ameriku na začiatku 20. storočia, sú dnes charakteristické pre Číňanov. Ale Číňania neprebrali, či lepšie povedané nerozvinuli len pracovnú etiku, ale čo bolo pre mňa pri pozeraní dokumentu veľmi udivujúce, čoraz viac preberajú aj západné kresťanské protestantské náboženstvo. Kresťanstvo sa dnes v Číne šíri. Viktoriánski misionári z 19. storočia by dnes ostali v Číne stáť v ohromení. Kostolov a veriacich v Číne pribúda. V nedeľu sú kostoly v Číne plné, nie ako v západnej Európe, kde je v kostoloch viac turistov ako veriacich.

Čína si teda okrem západných technológií, vedy, či peňazí, doviezla aj kresťanstvo. Európa pre zmenu Islam. V Číne dnes prosperuje kresťanský protestantizmus, v západnej Európe Islam.

Možno nás neprekvapí, že západná protestantská etika má v Číne úspech. Udivujúce ale je, že vznikol aj nový druh čínskych podnikateľov tzv. „kresťanskí bossovia“. Vo sfilmovanom dokumentárnom seriáli Civilizácia tvrdí jeden z čínskych podnikateľov toto – „ Kresťanstvo mi pomáha byť čestným a poctivým podnikateľom“. Na otázku Niall Fergusona - „Znamená to teda, že kresťanskí podnikatelia vo Wenzhou (mesto s vysokým počtom kresťanov) majú výhodu vo svojej dôveryhodnosti?“ pán Hanping Zhang odpovedá – „S tým súhlasím. Sme pracovitejší a spoľahlivejší.“ 

Bolo by zaujímavé preskúmať, aké percento najšikovnejších podnikateľov v Číne sa hlási ku kresťanstvu. Čo sa týka celej populácie, tak pri súčasnom trende šírenia kresťanstva v Číne Niall Ferguson v dokumente tvrdí, že je možné aj to, že za tridsať rokov bude v čínskej populácií 20 až 30 % kresťanov.

Ak si všimneme, že Čínska komunistická strana vyhlásila, že podmienkou pre úspešný trvale udržateľný hospodársky rozvoj sú dôležité tri podmienky -  Majetkové práva ako základ, fungujúce právo ako poistka a morálka ako podpora. Sú to ešte komunisti, alebo sú to kresťanskí protestanti?

V Európe a severnej Amerike sa medzitým stráca dôvera v tieto tri podmienky, ktoré sú základom pre dobre fungujúcu spoločnosť.  Západná civilizácia sa nachádza zrejme v štádiu blahobytného oddychu, lenivo prehodnocuje čo Západ dosiahol, pochybuje o správnosti svojich hodnôt a podľa Nialla Fergusona stráca vieru v 6 rozhodujúcich faktorov, vražedných aplikácií, ktoré dali Západu výhodu oproti celému svetu. V duchu som mu dal za pravdu.

V dokumente (5 časť s názvom Work) ma najviac zaujali tieto vety, ktoré vyslovil Niall Ferguson (voľný určite nie presný preklad..).

- Kapitalizmus bol zneuctený nedávnou finančnou krízou a bujnejúcou chamtivosťou bankstrov.
- Vedu (fyziku, chémiu, matematiku, etc..) v našich školách a univerzitách študuje príliš málo našich detí.
- Súkromné vlastnícke práva sú neustále porušované zo strany vlád, ktoré majú neukojiteľnú túžbu po zdanení našich príjmov a po plytvaní našimi peniazmi.
- Slovo Impérium sa stalo sprostým slovom, bez ohľadu na to, či európske impéria zaviedli vo zbytku sveta hmatateľné výhody a pokrok.
- Všetci riskujeme, že ostaneme duchaprázdnou len na konzum zameranou spoločnosťou s relativistickou kultúrou, ktorá pozoruje a toleruje akúkoľvek teóriu a ideu bez ohľadu na to, akokoľvek je bizarná a nebezpečná.
- Problém je, ako povedal G.K. Chesterson, v tom, že ak ľudia stratia svoju vieru a neveria v nič, potom uveria hocičomu.

Dnes čelí Západ bezprecedentným výzvam. Obrovskému hospodárskemu rastu Číny a jej premeny na supermocnosť, oživeniu Islamu nielen ako viery, ale aj ako násilnej politickej ideológie a taktiež najnebezpečnejšiemu fenoménu - kríze životného prostredia spojenej s populačným rastom. Ako sa s tým Západ vysporiada?

Možno by stačilo začať veriť tomu, čo vytvorili predchádzajúce generácie. Veriť v pozitívnosť tých šiestich  „killer applications“ - kapitalizmu (konkurencia), vedy, demokracie, modernej medicíny, konzumerizmu (dostupnosť rôznych výrobkov pre čo najväčší počet obyvateľov) a pracovnej etike. Tieto veci ale už nie sú monopolom Západu a rozšírili sa do celého sveta. Hrozí teda Západu podradná vedľajšia úloha v dnešnom svete?

V závere autor finišuje - Čína má kapitalizmus, ale nemá politickú súťaž. Iránci investujú do vedy a vedcov, ale nemajú slobodu svedomia. Vo Venezuele majú demokraciu (hlasovacie právo), ale právny štát je podvod. V Afrike sa pomaly ale isto šíri hospodársky rast a moderná medicína, ale tie sú len na štartovacej čiare civilizácie. Tieto západné „aplikácie“ sú teda životaschopné a rozšírili sa do celého sveta, postupne prekvitajú takmer všade. Jedno čo ale krajiny ktoré prebrali "killers applications" často nemajú a v čom má Západ výhodu, je sloboda prejavu. Sloboda otvára cestu kreativite a môže pomôcť Západu vyriešiť nastávajúce problémy 21. storočia.

21. októbra vyjde v českom preklade v edícii Argo/Dokořán od Nialla Fergusona kniha Civilization: TheWest and the rest. Ak sa jej nemôžete dočkať ako ja, tak si medzitým pozrite dokumentárny seriál nakrútený podľa tejto knihy. Je skvelý.


Prednáška Niall Fergusona na TEDe.
http://www.ted.com/talks/niall_ferguson_the_6_killer_apps_of_prosperity
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?