Od neúspešného štrajku k štrajkovému prasiatku

Autor: Ján Macek | 9.12.2012 o 20:30 | Karma článku: 17,70 | Prečítané:  996x

Dnes by to bolo X dní, čo by sme štrajkovali. Verím tomu, že ak by aspoň 60 - 70 % škôl vydržalo v neobmedzenom štrajku aspoň dva týždne, tak by vznikol tlak na skutočné zmeny v školstve, nebolo by to len o piatich, alebo desiatich percentách.Tlak bol ale slabý a slabé budú aj zmeny v školstve. Ak by štrajkovalo 70 % učiteľov, tak štrajkový výbor OZPŠaV by ani neuvažoval o prerušení štrajku. Možno by vláda už ustúpila a možno by sa už len dojednávali detaily dohody s vládou. Nestalo sa tak, pretože Ondek bol generál bez armády a Fico to dobre vedel. Vedel, že môže požiadavky učiteľov ignorovať.

Mám pocit, že celý štrajk sa zúžil len na otázku dosiahnutí méty 10 % a pritom aj vyštrajkovanie si tých 10 % by v školstve vlastne nič nezmenilo. Bol by to len prvý krôčik. Dôležitejšou métou pri tom bolo dosiahnutie toho, aby začínajúci učiteľ mal pri nástupe do zamestnania 1,2 násobok priemerného platu. Ak nebude mať začínajúci učiteľ, ale aj ten s dlhoročnou praxou, plat hodný vysokoškolsky vzdelaného človeka, tak na prílev mladých šikovných ľudí do školstva môžeme zabudnúť a naše školstvo bude ďalej zahnívať. 45 % priemeru platu vysokoškolsky vzdelaného človeka dnes mimochodom znamená, že učiť by mohol hocikto aj s učňovkou. Média métu 10 % opakovali do zblbnutia a pritom často pozabudli na ďalšiu primárnu vec a to je 6 % z HDP plynúcich do školstva. V požiadavkách bolo navýšenie financií z rozpočtu SR z dnešných 3,2 - 3,5 % HDP na 6 % HDP. To by znamenalo nielen vyššie platy pre učiteľov, ale to by znamenalo aj normálne školy, kde žiakovi nespadne na hlavu okno alebo omietka.

Nedotiahnutý štrajk ale aj napriek tomu zaznamenal jedno dôležité veľké víťazstvo. Konečne sa začalo o školstve v našej spoločnosti hovoriť a na chvíľu sa otázka školstva stala aj primárnou politickou témou. Stali sme sa na chvíľu slušnou rozvinutou krajinou, kde otázka školstva je zásadnou otázkou budúcnosti štátu. Ešte musím v tejto súvislosti spomenúť jedno čudné víťazstvo. Dôsledkom nedotiahnutého štrajku učiteľov možno bude aj to, že kradnúť sa bude musieť obozretnejšie, sofistikovanejšie a ťažšie. Aj sám premiér tento víkend varoval svojich spolustraníkov, že nech si dajú bacha na škandály, lebo verejnosť vníma oveľa citlivejšie, že na školstvo nie je a na zlodejiny je.

Prečo bol štrajk neúspešný? Najprv to vyzeralo na sabotáž a zradu štrajkového výboru OZPŠaV. Po čase, keď sa dostali na verejnosť informácie, prečo tak urobili, tak som začal chápať prerušenie štrajku, reálne de-facto zrušenie. Zlosť prešla, ale znechutenie pretrváva. Znechutenie pretrváva preto, lebo si myslím, že organizátori štrajku si splnili len svoju papierovú povinnosť a potom len vyčkávali, ako sa to všetko vyfarbí.

Vedenie OZPŠaV urobilo pred štrajkom viacero chýb. Príprava a organizácia štrajku bola čudná. Na webovej stránke odborov sa umiestnili pokyny a čakalo sa. To bolo tak asi všetko. Mnohé kolegyne a kolegovia ani nevedeli, prečo idú štrajkovať a vnímali len tých 10 %. Šéfovia odborov (až na pár výnimiek) miesto toho aby učiteľky a učiteľov povzbudzovali, tak sa zmenili na komentátorov. Vystupovali v zmysle: „Ak chcú učitelia štrajk, tak nech si ho majú". Vyjadrenia typu, že niektoré školy budú neobmedzene štrajkovať, niektoré len deň, niektoré tri dni, nalomili odhodlanosť a jednotu učiteľov. Odborári z OZPŠaV ani raz imperatívne nevyhlásili, že "buď bude neobmedzený štrajk, alebo žiaden!".
Aj keď organizátor štrajku chyboval, tak jeho chyby neboli hlavným dôvodom nedokončeného, neúspešného štrajku. Hlavným faktorom neúspechu bola neochota dosť významného percenta učiteliek a učiteľov ísť do štrajku a hlavne niečo preň obetovať. Počet štrajkujúcich od prvého dňa klesal a vo štvrtok a piatok by podľa prognóz klesol k cca 30 %. Bolo isté, že hneď na to by nasledovalo rozhodnutie súdu o nelegálnosti štrajku. Štrajkový výbor OZPŠaV sa nízkej účasti zľakol a štrajk radšej pozastavil. Fico a jeho sponzori, si zrejme vydýchli.

Za prehru učiteľov a trúfam si napísať aj slušných ľudí z celého Slovenska, teda nesú hlavnú zodpovednosť tí učitelia a učiteľky, ktorí neštrajkovali, prípadne išli „neobmedzene štrajkovať" na jeden, dva, tri dni. Vyzerá to tak, že mnoho učiteliek a učiteľov je spokojných s tým, čo má. Pohár nespokojnosti ešte nepretiekol a naše školstvo bude tým pádom aj naďalej degenerovať. 

A dôvody prečo väčšina učiteľov a učiteliek nedokázala štrajkovať dlhšie ako tri dni? Finančné dôvody, krátkozrakosť, sebeckosť, neskúsenosť, nedostatok odvahy, hlúposť. To je v skratke asi všetko. A odbory? Tu platí len jedna axióma - odbory sú len také, aká je ich členská základňa.

Nádej ale ešte nezomrela. Našťastie na Slovensku máme pár škôl, ktoré z toho vyšli s čistým štítom. Hrdo vztýčenú hlavu môžu mať hlavne kolegyne a kolegovia z Bratislavy, menovite Gymnázia na ul. Ladislava Sáru, Spojenej škole na Novohradskej ulici, Gymnáziu Jura Hronca, Gymnáziu na Ul. Červenej armády a Gymnáziu Bilíkova v Bratislave, či na Strednej zdravotníckej škole v Trenčíne, alebo Gymnáziu na Myjave, či Gymnázia vPúchove. Bohužiaľ sa táto pozitívna nákaza nerozniesla na celé Slovensko a bohužiaľ už ani ja neverím, že sa niečo momentálne v učiteľkách a učiteľoch prelomí. Momentálne...

Tak ako ďalej kolegyne a kolegovia? Oslovujem momentálne tých nespokojných. Myslím, že tento štrajk máme za sebou. V  niektorých z nás síce ešte drieme zlosť, ale ta prešla do únavy, znechutenia a nebezpečne sa približuje k apatii. Mnohí si v duchu povedali, že radšej zalezú do svojej ulity a budú sa zaujímať len o svoju rodinu, svoje zázemie o zdieľanie radosti len s najbližšími. Pochopiteľná reakcia.

Emócie pomaly doznievajú, na ťahu je premýšľanie. To môže byť oveľa zaujímavejšie ako štrajk. Dúfam, že najmä tí najnespokojnejší začnú premýšľať čo a ako ďalej. Ak bude takých kolegýň a kolegov pribúdať, tak je jasné, že sa opätovne budú snažiť zorganizovať nový štrajk. Aj keď mnohí vyslovujú slovo odbory s pachuťou v ústach, tak verím, že pochopia, že fungujúce odbory sú pri presadzovaní oprávnených sociálnych požiadaviek najefektívnejšie a ešte v našom špecifickom slovenskom prípade môžu dokonca posunúť školstvo k pozitívnym zmenám. Dnes už nemáme len jedné odbory, dnes si učiteľ môže vybrať, prípadne si založiť nové. Dúfam, že tí najnespokojnejší sa začnú organizovať, rozmýšľať, spoločne diskutovať a tiež šetriť. Šetriť na ďalší štrajk. Ja si zajtra idem kúpiť štrajkové prasiatko a za rok si našetrím minimálne na dva týždne štrajku! Potom uvidíme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?