Od segregovaných tried k segregovaným školám

Autor: Ján Macek | 2.11.2012 o 15:00 | (upravené 2.11.2012 o 23:43) Karma článku: 23,63 | Prečítané:  4102x

Krajský súd v Prešove potvrdil segregáciu v ZŠ Šarišské Michaľany. ZŠ sa podľa rozsudku dopustila diskriminácie a protiprávneho jednania tým, že vytvorila osobitne triedy len pre rómske deti a len pre biele deti. Súd nariadil škole vytvoriť zmiešané triedy. Vedenie školy musí rozhodnutie súdu akceptovať. Bohužiaľ v tomto prípade Krajský súd v Prešove svojím rozhodnutím segregáciu neodstráni, ale ju ešte viac prehĺbi a teoreticky o rok, dva, môže odsúdiť sám seba za prehlbovanie segregácie. Výsledkom nariadenia súdu totiž vznikne rasovo čistá rómska škola.

Bieli rodičia zo Š. Michaľan sa už vyjadrili, že deti do zmiešaných tried nepustia a že ich radšej prehlásia na inú školu. Nuž, ak si niekto myslí, že prehlásia deti na inú školu len kvôli svojim predsudkom a hlboko zakorenému rasizmu, tak je prinajmenšom idealista. Ja som presvedčený, že za tým nie je rasizmus, ale prirodzená snaha každého zodpovedného rodiča o to, aby jeho dieťa malo dobré školské prostredie. Zodpovednému rodičovi v Šarišských Michaľanoch je na základe každodenných skúseností s rómskymi občanmi z Ostrovan jasné, že deti z Ostrovan prichádzajú vo väčšine prípadov do školy špinavé, zavšivavené a samozrejme nepripravené. Rodič, ktorý chce pre svoje dieťa to najlepšie, určite vie, že takýto školský a triedny kolektív je pre rozvoj a výchovu jeho detí nevyhovujúci a bude na jeho dieťa pôsobiť demotivačne a negatívne. Deti z Ostrovan bohužiaľ nie sú na takom stupni civilizačného rebríčka, ako deti zo Šarišských Michaľan. Pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Znevýhodneného väčšinou vlastnou vinou, prípadne alibistickým prístupom štátnych orgánov, hlúpym sociálnym systémom, či odsúvaním rómskeho problému politikmi na iné časy, keď už nebudú pri korytách.

Rozhodnutie dať svoje dieťa do inej školy bude znamenať pre bielych rodičov zo Š. Michaľan komplikácie. Budú si musieť hlbšie siahnuť do vrecka, ich deti budú musieť skôr vstávať, cestovať buď do Prešova, alebo Sabinova. Nakoniec podobná situácia je už aj v iných blízkych obciach, napríklad v Terni. Keď som tam učil pred 20 rokmi, tak tam boli v každej triede v priemere tak traja rómski žiaci a jedna špeciálna komplet rómska trieda, teraz chýba už len veľmi málo a bude v Terni celá škola len pre rómov. Bieli rodičia v Terni sa rozhodli voziť svoje deti do škôl v Prešove, alebo iných obcí.

Prečítal som si rozsudok a verte mi, doteraz mi v hlave víria otázky. V prípade ZŠ Šarišské Michaľany versus Poradňa pre ľudské práva som ostal názorovo rozpoltený. Ako sa mám pozerať na rozhodnutie odvolacieho Krajského súdu v Prešove? Nakoniec som dospel k názorovej schizofrénii. Ako občan republiky schvaľujem rozhodnutie súdu, ale ako pedagóg neschvaľujem rozhodnutie súdu!

Ako občan republiky usudzujem, že vytváranie tried na základe len etnickej príslušnosti je naozaj zlý ťah a je to niečo odsúdeniahodné. Vytváranie osobitného poschodia a tried pre rómskych a bielych žiakov veru kladné body vedeniu školy nepridalo. Ako učiteľ rozmýšľam nad tým, či vedenie školy konalo naozaj na základe dobrého profesionálneho úmyslu. V hlave mi neustále znie otázka - Prečo vedenie školy nezobralo tých najlepších rómskych žiakov a neumiestilo ich do tried k bielym žiakom?

Riaditeľ školy po prehratom súde vyhlásil, že mu chýbali odborné stanoviská pracovníkov školského úradu, školskej inšpekcie a ministerstva školstva. Ako učiteľa ma to zarazilo. Čo si mám o tom myslieť? Beriem to tak, že to bolo pre súd nepodstatné, pretože žaloba bola podaná kvôli vytváraniu čisto rasových tried. Sudcovia neriešili pedagogickú otázku, ale otázku rovnakého zaobchádzania a ddiskriminácie. Tým pádom pri rozhodovaní v tomto prípade zrejme nepotrebovali pozerať do pedagogiky či didaktiky. Ale s rovnakým zaobchádzaním v školstve je to z pedagogického hľadiská veľmi problematické. Každý učiteľ vie, že efektivita vyučovania a vyučovacie úspechy pri rovnakej  kvalite vyučovania vzrastajú s homogenitou vyučovanej skupiny. V skupinách nehomogénnych menej nadaní žiaci môžu síce z úrovne tých lepších žiakov profitovať, ale len pokiaľ s ich výkonom nestratia kontakt. Opačne však, šikovnejším talentovanejším žiakom kontakt s menej šikovnými talentovanými žiakmi zrovnateľné výhody neposkytuje. A tu sa mi vynárajú ďalšie otázky.


V pedagogike neustále zúri akademický boj medzi rovnostárskymi optimistami a konzervatívcami. Tento boj v konečnom dôsledku ovplyvňuje aj zákonodarcov a preto sa nám občas mení školský zákon. Rovnostárski optimisti si prajú všeobecné školy, teda rovnostársky školský systém, ktorý by viedol k čo najviac rovnostárskym výsledkom, kým konzervatívci sú za diferencované školstvo. Podľa poznatkov pedagogickej bádateľky Elsbeth Sternovej  sú rovnostárski optimisti, ako aj konzervatívci, na omyle. Voľne citujem z knihy od Thila Sarrazina (Nemecko pácha sebevraždu) - " Konzervatívci si musia uvedomiť, že na obranu vetveného školského systému nemôžu vyrukovať s vedeckými argumentami. Naopak rovnostárski optimisti by mali pochopiť, že optimálna podpora každého žiaka povedie nie k rovnosti, ale ešte väčšej nerovnosti."

Nuž, ako som napísal, v tomto súdnom prípade sa pedagogika a didaktika zrazili s právom, konkrétne s čl. 12 v Ústave SR. Výsledkom tohto konfliktu nakoniec bude segregácia, ale nie na úrovni tried v školách, ale na úrovni celých škôl. Časom to možno u nás bude vyzerať ako v USA, kde síce právne a teoreticky odsudzujú akúkoľvek segregáciu a diskrimináciu, ale realitou nie sú zmiešané školy tak 50 na 50, ale skôr 90 na 10.

Súd teda rozhodol v súlade s Ústavou SR, kde je rovnoprávnosť na vyššom stupni hodnôt, ako pedagogické a didaktické princípy. Mimochodom, o pedagogických a didaktických princípoch nie je v Ústave ani mäkké f. V tomto prípade platí, že súd sa riadi podľa slov "sme si rovní", pedagogika a didaktika sa zas riadi podľa slov "nie sme všetci rovnakí". Ak by sme boli všetci rovnakí, nemuseli by zrejme ľudia formulovať v Ústave, že sú si rovní a pedagogika by možno vôbec nevznikla.

Záver? Pre mňa je otvorený. Snáď nejakú radu rodičom. Ak náhodou nejakí bieli rodičia ponechajú svoje dieťa v ZŠ Š.Michaľany, tak by sa mali sťažovať u vedenia školy, inšpekcie, na súde, na to, že ich dieťa nemá vytvorené vhodné podmienky na vyučovanie. Napríklad, že navštevuje triedu, kde mu hrozia vo zvýšenej miere napríklad infekčné choroby ako žltačka, svrab a iné vymoženosti spojené s bývaním v osadách, kde je minimálna hygiena, prípadne antihygiena.  V tomto zmysle odporúčam rodičom detí, aby využili svoje právo žalovať štát. Napríklad v tom, že si neplní svoju funkciu v zmysle hygienickom, právnom, rodinnom etc.. Nech sa pýtajú aj svojich politikov, ktorých volili, že ako je možné to, že v Ostrovanoch, kde majú okolo 400 detí, doteraz nemajú školu?!  Nech sa pýtajú, že ako je možné, že nezodpovední rodičia doteraz nie sú stíhaní za to, že ich dieťa prichádza do školy neumyté, zavšivavené, hladné a nepripravené. Nech sa na súde domáhajú spravodlivosti. Ale budú si komplikovať ešte viac svoj život?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?