Návrat domov

Autor: Ján Macek | 23.7.2012 o 18:22 | (upravené 23.7.2012 o 18:34) Karma článku: 12,01 | Prečítané:  224x

Bol som dva týždne mimo republiky a zrejme aj reality. Dobre bolo. Žiadne informácie, správy, hlava sa mi krásne prečistila. Po prekročení rakúsko-slovenskej hranice som si začal v duchu tipovať, čo ma prvé šokuje, nazlostí a znechutí. Napodiv, tento rok po návrate z dovolenky sa nič extra negatívne nestalo. Po 20 minútach strávených na rodnej hrude, teda asfalte, som začal byť nesvoj a dúfal som, že aspoň návšteva WC na čerpacej stanici mi urobí náladu. A veru, kulturšok sa dostavil!

Keď som čúral, tak mi  nad hlavou drnčalo rádio. Ako chlap sa viem sústrediť len na jednu vec, tak som vyvinul obrovskú mieru sebakontroly na to, aby som sa po reproduktore neobzrel a nepočúral si kraťasy. Spevák nejakej slaboduchej pesničky mi pripomenul, že na Slovensku je pustená hudba všade. V obchode, v kaviarni, v krčme, na ulici, na kúpalisku a aj na WC. Prečo je to tak, to neviem, asi si púšťači hudby myslia, že sa im zvýši obrat. Zahraniční návštevníci si zas možno myslia, že sme zrejme hudbu a rádiove drísty milujúci národ.

Fajn, dobre to začína! - pomyslel som si a plný napätia som vyrazil k parkovisku, kde som čakal na manželku. Tam sa dostavil druhý "kulturšok" zážitok, aj keď na naše zemepisné pomery nezvyčajný. Zakuklená pani si prestrela koberec a začala sa priamo pri aute klaňať. Chvíľu som si myslel, že je z nejakej inšpekcie na kontrolu prasklín v asfalte, ale opodiaľ stojaca skupinka mužov pri aute s francúzskou poznávacou značkou mi napovedala, že sa jedná o mohamedánske stredoveké zvyklosti, ktoré bežného Slováka uvedú do šoku, alebo aspoň rozpakov. Teda mňa uviedli. Chvíľu som ešte rozmýšľal, či by ich nejaký môj krajan náhodou nemohol považovať za uctievačov parkovísk, alebo dopravných značiek, ale keď pani nasledovala v klaňaní asi 13 ročná dcéra, tak mi došlo, že Slovensko je už naozaj súčasťou Európy. Mohamedáni na parkoviskách sú toho dôkazom!

Ďalej to už bola klasika. Bilboardy! Nevidel som ich 2 týždne a zabudol som, že existujú. V Toskánsku, odkiaľ sme prichádzali, sa zoznámite dajme tomu s Giotom, tu sa zas prostredníctvom megabilboardu zahraničný návštevník zoznámi s Gottom, prípadne s Lottom, prípadne po desiatom bilboarde prestane vnímať, že existujú a pozerá, že aká to pekná krajina je za tými tabuľami.

Na diaľnici niekde pri Senci alebo Trnave som ešte chvíľu spracovával zážitky z príchodu na Slovensko, keď som kútikom oka zahliadol pri okraji jeleňa. Takého pekného, s rozkošatenými parohami. Poňal som podozrenie, že som už zo šoférovania unavený a rozhodol sa, že si na ďalšej čerpačke kúpim energetický nápoj. Moja manželka ma ale uviedla do štvrtého šoku, keď sa ma po chvíli opýtala, či som toho statného jeleňa videl. Energetický nápoj som si aj tak pre istotu na ďlašej benzínke kúpil a tešil sa z toho, že na Slovensku sú zvieratá všade.

Návraty domov dokážu byť zaujímavé. Všimnete si veci a javy, ktoré inak považujete za úplne bežné a prirodzené. Škoda, že si človek po čase zvykne.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?