Ak žiaci nečítajú, zbytočne ich učíme vetný rozbor

Autor: Ján Macek | 23.5.2012 o 21:15 | (upravené 3.4.2013 o 8:55) Karma článku: 16,76 | Prečítané:  2258x

Asi pred dvoma týždňami som u siedmakov suploval hodinu slovenského jazyka . Prišiel som do triedy, pozdravili sme sa a po zápise do triednej knihy som sa opýtal - "Čo preberáte?" Siedmaci - "Vetný rozbor, pán učiteľ Macek". " No zbohom" - pomyslel som si a otvoril som učebnicu. Asi tridsaťpäť minút sme rozoberali vety a potom mi žiaci dali otázku - "Prečo sa to musíme učiť? Veď to v živote potrebovať nebudeme!" Od radosti to so mnou hrklo a odpovedal som im - "Máte pravdu."

Siedmakom som s radosťou prisvedčil, že ja tiež nechápem, prečo sa to majú učiť. Debatu o zmysle, alebo nezmysle vetného rozboru prerušilo zvonenie. Mal som šťastie, pretože by som v tom momente žiakom vôbec nebol schopný vysvetliť, prečo sa učiť, alebo neučiť vetný rozbor a môj negatívny postoj k tejto učebnej látke by veľa objektivity nenamútil. Pani učiteľke, za ktorú som suploval slovenčinu, sa pre istotu za svoj neprofesionálny výkon ospravedlňujem. Predpokladám, že ten vetný rozbor slúži k tomu, aby žiaci pochopili podivuhodné zákonitosti nášho voľného slovosledu, pochopili rozdiel v slovoslede napríklad medzi angličtinou a slovenčinou, vedeli používať čiarky atď..

Po tejto suplovanej hodine sa mi vybavili spomienky na to, ako som mal na ZŠ zo slovenčiny trojku, práve kvôli, pre mňa podivuhodnému výmyslu jazykovedcov, vetnému rozboru. Diktáty, literatúra a slohové práce mi za mojich školských čias problémy nerobili, ale nešlo mi do hlavy, na akého frasa sa mám učiť určovať čo je podmet, prísudok, predmet, príslovkové určenie hocičoho, prívlastok a doplnok. Nevidel som v tom žiadnu logiku a zmysel. Pamätám sa, že keď som sa raz súdružky učiteľky na zmysel vetného rozboru opýtal, tak som vyfasoval päťku. Päťka nepomohla a ja aj dnes považujem vetný rozbor za zbytočné mrhanie časom.

Po dvoch, troch dňoch som sa v myšlienkach vrátil k vyučovaniu slovenského jazyka, ale už v iných súvislostiach. Do triedy mi pribudol žiak, ktorý prvé štyri školské roky strávil v škole v Anglicku. Keď sa objavil, tak som sa ho vypytoval, že čo a ako v Anglicku. Z jeho rozprávania ma najviac zaujalo to, že žiaci v UK museli prečítať týždenne jednu knihu a následne o nej porozprávať, či napísať projekt. Každý týždeň! Aký to kontrast oproti školám na Slovensku! U nás venujeme veľa času vetnému rozboru a pritom deti pomaly nevedia čítať. Následne som si zo zvedavosti začal v triedach robiť taký malý súkromný prieskum, že kto čo momentálne číta. Výsledky prieskumu sú - 80% žiakov ZŠ nečíta absolútne nič! Katastrofa! Vyrastá nám generácia, ktorá číta akurát tak jednoduché vety na facebooku. Podľa rozprávania môjho žiaka mi z toho logicky vychádza, že v Anglicku pravdepodobne prečíta priemerný žiak za jeden rok viac kníh, ako priemerný žiak na Slovensku za celých deväť rokov!

V Štátnom vzdelávacom programe som našiel túto vetu: - Najväčší akcent sa pritom kladie na vlastnú tvorbu jazykových prejavov, prácu s informáciami, čitateľskú gramotnosť, schopnosť argumentovať a pod. Nuž, ja chápem túto formuláciu v ŠvP takto. Venovať sa vetnému rozboru len okrajovo a tlačiť na žiakov, aby čítali, čítali, čítali, čítali... Ak budú čítať, budú mať lepšiu slovnú zásobu a budú mať lepší nielen verbálny, ale aj písomný a gramatický prejav. Zo školy nám potom bude vychádzať menej takých žiakov, ktorí nevedia súvisle povedať tri jednoduché vety s ráciom.

V Anglicku zrejme už dávnejšie pochopili, že kľúčom ku kvalitnému písomnému a verbálnemu prejavu je čítanie kníh. V Čechách učitelia češtiny žiadajú zrušiť učenie vetného rozboru na ZŠ. A čo u nás? Uvažuje sa o redukovaní učiva o vetnom rozbore? Tak to teda neviem, nie som slovenčinár. Možno niekde prebieha na túto tému nejaká uzavretá akademická debata.

Dnes som pre zmenu suploval u ôsmakov slovenčinu. Mali čítať článok a rozobrať ho. Prečítať text síce vedia, ale rozprávať o tom čo prečítali, nuž to im robilo dosť veľký problém. Ja som dokázal o jednom odseku rozprávať desať minút, ôsmaci ani pol minúty. Deti nečítajú, nevedia následne plynule rozprávať a analyzovať čo prečítali, jednoducho čítanie s porozumením sa zmenilo na čítanie s neporozumením. Môže sa stať, že až nám deti vycvičené vo vetnom rozbore vyrastú, nemusíme im porozumieť.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?