Tomáš mal v mnohom pravdu. Naozaj na Slovensku máme veľa stredných a vysokých škôl, čo stoja akurát za figu borovú. Naozaj, ako ďalej napísal Tomáš, dnes bez problémov cez maturitnú skúšku prejde mnoho takých študentov, čo majú vedomosti na úrovni deviatej triedy ZŠ a naozaj dnes vysokú školu vyštuduje hocikto.
Kde je teda pes zakopaný? Ako je to možné, že aj keď dnešná mladá generácia má možnosti o akých sa nám o dvadsať rokov starším ani nesnívalo, tak sa nesnažia a vášnivo neštudujú? Keď dvadsaťročný absolvent strednej školy napíše, že školstvo nemá úroveň, že žiaci nie sú nútení učiť sa, že sa znižuje vzdelanostná úroveň populácie a že preto potom máme na Slovensku nízke platy, tak sa zamyslíte a veru mu aj dáte v mnohom za pravdu.
Ja osobne vidím jeden z hlavných problémov v normatíve. Jeden z problémov...Normatív, vážení, je zrealizovaný výplod fantázie našich politikov a ekonómov, ktorým zrejme pri navrhovaní a schvaľovaní tohto „normatívu" chýbal zdravý rozum a pohľad za horizont štyroch rokov. Jedným z omieľaných dôvodov zavedenia normatívu bola hlavne idea, že rodičia a študenti si budú vyberať tie najkvalitnejšie školy a tie nekvalitné časom zaniknú. Naozaj sa tak stalo? Aj vy vnímate okolo seba ten prudký nárast kvalitných škôl? Ja nie. Od 1. januára 2004 sa zmenil spôsob financovania škôl. Tie sú financované hlavne podľa počtu žiakov zapísaných v škole. Počet žiakov sa stal pre školy najdôležitejším kritériom, od počtu žiakov sa odvíja rozpočet školy. Riaditeľov prestalo zaujímať, či sa žiaci poriadne učia, zaujíma ich hlavne, koľko žiakov majú v škole. Tento rok o desať menej? Hrozné! Ďalší rok o 15 viac? Výborne! Nie kvalita vzdelania, ale počet žiakov sa stal pre školy tým najdôležitejším. Obrovskej väčšine riaditeľov škôl sa 1. januára 2004 zo dňa na deň zmenili priority. Už im ani nezáleží na kvalite vyučovania, pre nich sa stalo najdôležitejším, koľko žiakov majú v škole zapísaných. Najlepšie to vystihol riaditeľ jednej strednej školy v Košiciach, ktorý povedal: „Dnes už nemáme študentov, ale zákazníkov." A od toho už teda nie je ďaleko k „Náš zákazník, náš pán!". Potom sa nečudujme, že hlavnou úlohou učiteľov, hlavne na stredných a vysokých školách, sa stalo udržať čo najviac žiakov, študentov a často sa to bohužiaľ robí tak, že sa učitelia vyhýbajú problémom a dajú vyštudovať aj takým, čo na to fakt nemajú. Laťka kvality prestala existovať. Načo sa naťahovať s riaditeľom, ktorý chce mať čo najviac žiakov? Nikto neprepadne, nikoho nevyhodíme, všetko berieme!
Takže kde a kdo "udělal chybu"? Soudruzi učitelé v SR? Tí sa len prispôsobujú nastavenému systému. Systém vytvorili politici a ekonómovia, čo vidia len po najbližšie voľby. Keď "súdruhovia" vytvárali systém normatívu, tak chceli v prvom rade presne vedieť, koľko sa ešte dá ušetriť na školstve, v druhom rade vraj chceli zaviesť do škôl konkurenciu, trhový systém, individuálnu zodpovednosť za vzdelanie. Podarilo sa im to? Ja si myslím, že nie. Kde teda naši "normatívci" urobili chybu"? Prečo to zatiaľ dopadlo tak, že hlavne študenti na stredných školách nie sú motivovaní učiť sa lepšie? Politici to zrejme nedomysleli, poddali sa populistickým riešeniam s krátkodobým pozitívnym výsledkom, alebo je... chyba ako vždy, v učiteľoch? Nuž, zatiaľ to vyzerá len tak, že máme tu niečo, čo likviduje kvalitu vzdelania študentov a dobrú úroveň viacerých stredných škôl. A ten zabijak kvality sa volá kvantita, teda vlastne normatív.