Dvadsať rokov bez pokroku v školstve

Autor: Ján Macek | 6.3.2011 o 16:30 | (upravené 7.3.2011 o 17:23) Karma článku: 10,69 | Prečítané:  2131x

Ministerstvo školstva, poslanci NR, vlády, zodpovední úradníci za dvadsať rokov!!! neurobili pre školstvo žiadnu zmysluplnú koncepčnú reformu, ktorá by, citujem z webu (http://www.reformnavlada.sk/vzdelavaci-system.html): „priniesla podmienky pre zásadné zvýšenie kvality, slobody, osobnej zodpovednosti a finančnej adresnosti v systéme školstva!" Dvadsať rokov si vlády a poslanci parlamentu asi nevšimli, že to ide so školstvom dolu vodou. Ak si aj všimli, tak neboli schopní na zvrátenie tohto vývoja niečo zmysluplné urobiť. Príčiny? Nenažratosť, neschopnosť, hlúposť, povyšovanie záujmov politických strán nad záujmami spoločnosti, v najlepšom prípade len predstieraný záujem. Vyzerá to tak, že sme zbytočne platili dane. Čo tak si navrhnúť a urobiť reformu školstva bez tých babrákov? Každý má nejaký nápad. Tu sú nápady moje, týkajú sa prevažne základného školstva.

1. Bez dobre zaplateného učiteľa sa ani tá najgeniálnejšia  reforma neuskutoční. Učiteľom zvýšiť platy na priemer platov vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Nie priemer dosahovaný v SR. Učiteľov plat má byť na rovnakej úrovni, akú majú iní vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Učiteľov plat sa nemá čo porovnávať s platom inštalatéra, automechanika, či murára, ktorí ale paradoxne v dnešnej dobe zarobia viac ako učiteľ. Kde na to vziať? Čo tak prestať kradnúť, podplácať, čo tak zrušiť zbytočné úrady, šetriť kde sa dá, zlepšiť vymáhateľnosť práva?  Ja viem, viem,  sme na Slovensku, Sizyfovská práca...

2. Motivácia učiteľov. Učiteľ na ZŠ by mohol zarobiť viac ako je ten spomínaný priemer. Ak by chcel učiteľ zarobiť viac, dajme tomu chcel by mať 1,5 násobok spomínaného priemerného platu, mal by dosahovať výborné výsledky. Jednoducho malo by to byť vidieť na dosiahnutej vzdelanostnej úrovni jeho žiakov, ktorá by sa zisťovala napríklad testami.

3. Testovanie žiakov. Tento bod je síce problematický, ale možno by sa dal v dnešnej počítačovej dobe uskutočniť. Postup asi takýto: na konci každého školského roka dostanú žiaci v triede testy. Výsledky za dva roky sa porovnajú. Keďže každá trieda a škola je iná, tak sa bude hodnotiť pokrok, ktorý žiak za rok dosiahol.  Tento pokrok by sa mohol vyjadriť percentuálne a podľa toho by sa aj zvýšil plat na ďalší školský rok úspešnému učiteľovi. Testovať by sa mohli žiaci od tretej triedy ZŠ. Ďalej je úplne jasné, že žiaci zo školy v Jarovniciach sú na inom stupni, ako na nejakej výberovej škole pre talentované a nadané deti v Bratislave. Preto sa bude klásť dôraz na pokrok, ktorý žiaci za rok dosiahli.  Tie testy treba vytvoriť tak, aby nedošlo k nejakej plošnej štandardizácii, aby testovanie bolo čo najviac objektívne.  Nuž, bolo by to ťažké, ale nie neuskutočniteľné. Len neviem, čo a ako by to bolo s učiteľmi čo vyučujú výtvarnú, hudobnú a telesnú výchovu. V tom teda nemám vôbec jasno...

4. Motivácia žiakov k učeniu. Dnes je situácia taká, že aj lenivý hlúpy žiak sa dostane na školu akú chce. Vysokých škôl máme ako maku. Kvantita zabila kvalitu! Bolo by potrebné zrušiť aspoň 60% vysokých škôl. Ušetríme tak peniaze, ktoré dáme na platy učiteľov a súčasne ich vrazíme do zostávajúcich univerzít, vysokých škôl. Samozrejme treba dať možnosť študovať všetkým čo o to majú záujem a od toho by tu boli súkromné vysoké školy, ktorú by si ale študent musel zaplatiť. Žiaci, študenti sa v dnešnej dobe neučia aj preto, lebo vedia, že sa na nejakú vysokú školu nakoniec dostanú . Štúdium „zadarmo" by tak mali len najlepší žiaci, študenti. Bolo by tiež rozumné pouvažovať o vytvorení elitných stredných škôl, kde by sa mohlo dostať len 20 %  najlepších žiakov.

5. Ak učiteľovi po dvoch troch školských rokoch plošne percentuálne klesne výkonnosť žiakov do hlbšieho podpriemeru, mal by rozmýšľať o zmene povolania...

6. Učitelia, čo budú päť rokov dosahovať stále len priemerné výsledky, a nepohli sa z miesta, budú musieť povinne chodiť na vyučovacie hodiny tým šikovnejším kolegom. Možno niečo pochytia.  Približne tak to funguje v Singapure. Tam je úplne bežné, že na vyučovacej hodine sedia vzadu v triede viacerí učitelia, ktorí majú možnosť odpozorovať, poučiť sa a potom rozmýšľať, ako by oni vylepšili svoje vyučovanie.

7. Učiteľom treba dať slobodu a voľnosť pri spôsobe ako, ale aj čo chcú deti učiť. To „Čo" považujme za dôležité. Treba zaručiť slobodu výberu. Inteligentný dobre platený učiteľ bude najlepšie vedieť, čo má žiaka učiť. Ak chce niekto učiť zábavnou formou a obliecť sa za šaša, nech sa páči. Ak chce niekto ísť na to prísne a direktívne, nech sa páči. Každý učiteľ je iný, každý žiak je iný.  Nežijeme v dobe „druhej vlny" za priemyslovej revolúcie , keď všetci museli konať a rozmýšľať rovnako. Učiteľ teda nesmie byť obmedzovaný nejakými nariadeniami a inšpekciami, ktoré zväčša veľmi radi hľadajú chyby v byrokracii.

8. Poruchy v správaní, drzé a arogantné chovanie žiakov, šikanovanie spolužiakov a podobne, sa má riešiť vylúčením žiaka zo školy. Podľa závažnosti na deň, tri dni, týždeň. V prípade pretrvávajúcich závažných, naozaj závažných problémov, po posúdení psychológom, nech sa páči, do osobitnej školy, či špeciálnej školy.

9. Zákaz byrokracie pre učiteľa! Učiteľ nemá čo vypisovať všelijaké výkazy, plány, hodnotenia, zoznamy. Učiteľ má učiť! Jediné čo by učiteľ musel vypisovať, je triedna kniha a klasifikačný záznam.

10. Zrušiť kreditný systém. K tomu som sa už vyjadroval v predchádzajúcich blogoch...

11. Zrušiť všetky školské úrady a iné nepotrebné strediská vytvárania byrokratických nezmyslov! A máme ďalšie peniažky na platy...

12. Inšpekciu by som neodpísal. Inšpektorom by ale mohol byť iba taký učiteľ, ktorý dosiahol dlhodobé vynikajúce výsledky v škole. Inšpektor by hlavne preveroval opodstatnené sťažnosti rodičov.

13. Zmeniť tok financií na základné školy. Každá základná a zrejme aj stredná škola by mala mať svoj účet v štátnej pokladni. Peniaze by išli priamo na účty škôl.  Žiaden úradník na hocijakej úrovni by nemohol rozhodovať o peniazoch pre školu a presúvať peniaze školy napríklad na osvetlenie obce. Konečne by bola skutočná právna subjektivita škôl.

14. Viac právomocí pre Radu školy. Keďže školské úrady by neexistovali, kontrolu školy by vykonávala Rada školy. Tieto rady nakoniec existujú aj dnes, chcelo by to len pozmeniť a rozšíriť niektoré právomoci. Rozhodujúce slovo v rade by mali rodičia. Predsedom rady školy by mohol byť učiteľ, ktorý by mohol mať napríklad právo veta.

15. Zvýhodňovať a podporovať štúdium technických predmetov, zameriavať sa viac na technické vedy, nové technológie. Humanitných  odborov máme ako maku...

16. Pozorne sledovať krajiny, kde dosiahli výborné výsledky v školstve. Fínsko, Nový Zéland, Nemecko, Južná Kórea a Singapur sú pre nás inšpiráciou a aj návodom, ako by sa naše školstvo mohlo zmeniť k lepšiemu.

A teraz, ak chcete, nech sa páči aj VY! Ja viem, som idealista, ale aj tak...Napíšte svoje nápady do diskusie, alebo na fejsbúk http://www.facebook.com/pages/Reforma-%C5%A1kolstva-z-dola/134933169908617. Bolo by to zaujímavé, keby vznikla nejaká "diskusia ľudí z praxe" a ak by sa potom vytvoril aj nejaký organizovaný tlak na "zodpovedných" zdola. Následne by sme mohli návrhy na skutočnú reformu poslať poslancom, vláde a aj všetkým ktorých zaujíma, ako bude Slovensko vyzerať napríklad o dvadsať rokov. Ak máte záujem...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?