Graf č.12

Autor: Ján Macek | 15.2.2011 o 18:45 | Karma článku: 8,19 | Prečítané:  1808x

Veľmi rád si pozerám rôzne štúdie a grafy. Pred nedávnom sa mi do rúk dostala „Národná správa o nižšom sekundárnom školstve“ od „NÚCEMu“, kde som si s chuťou prezrel niekoľko veľmi zaujímavých grafov porovnávajúcich naše základné školstvo s krajinami OECD. Najviac ma zarazil graf číslo 12. Všimol som si Slovensko a Spojené štáty. V obidvoch štátoch dosahujú žiaci rovnaké výsledky, ale s tým rozdielom, že Slovensko vynakladá na žiaka približne štvornásobne menej peňazí.

Graf sa zaoberá výkonom žiaka v prírodovedných predmetoch a zároveň ukazuje aké výdavky idú na žiaka. Slovensko a USA v tomto grafe považujem za extrém. Veď nakoniec, pozrite si ho sami.

graf12.JPG

Čo znamená ten graf? Znamená to snáď, že na Slovensku máme učiteľov, ktorí za oveľa menej peňazí dokážu to isté, alebo možno aj viac ako v USA? Či to znamená, že máme inteligentnejších snaživejších žiakov, ktorí pri horších podmienkach dosiahnu také isté, ak nie lepšie výsledky? Alebo to poukazuje na to, že zvýšené výdavky na žiaka musia synergicky kráčať s inými opatreniami, a teda že v USA neefektívne a zbytočne pchajú peniaze do školstva?

Naši učitelia sa od svojich kolegov v USA veľmi líšia výškou svojho platu. Náš učiteľ má 5 násobne nižší plat. Argument, že čím vyšší plat, tým lepšie výsledky, tu rozhodne neplatí  a graf skôr poukazuje na to, že vyšší plat neznamená automaticky aj vynikajúce výsledky. Naši učitelia na ZŠ dokážu teda za menej peňazí dať rovnako, alebo aj viac „muziky". Čo by sa stalo, ak by učitelia mali u nás dvojnásobne vyššie platy? Zázrak? Ten určite nie, ale som presvedčený o tom, že keby naši učitelia mali dlhšiu dobu, ale naozaj dlhšiu, aspoň 1,2 násobok priemerného platu, tak ako sa im pred voľbami zvykne sľubovať, tak by sme v tabuľke výrazne podskočili do priemeru a možno aj do nadpriemeru. Ešte by som k otázke platov poukázal na platy a výber učiteľov v Singapure a Fínsku a tým zároveň skočil rovno k otázke synergicky zladených opatrení.  Obidva štáty, Fínsko a Singapur dosahujú vynikajúce výsledky v školstve. Platy učiteľov sú v oboch krajinách nadpriemerné, ale na rozdiel od USA sa tam učiteľom nestane hocikto. Vo Fínsku majú kvóty. Doštuduje tam len toľko najlepších študentov, koľko potrebuje Fínsko učiteľov. Je tam veľká konkurencia a len tí najlepší skončia a dostanú prácu učiteľa. V Singapure zas môže študovať pedagogiku len ten študent strednej školy, ktorý patrí do 1/3 najlepších absolventov. Ako je to u nás, vieme. Pedagogickú fakultu dnes vyštuduje takmer hocikto. Percento vysokoškolsky vzdelaných ľudí od roku 1989 významne stúplo a školy chrlia mladých ľudí s titulmi, ktorí neštudovali kvôli tomu aby sa stali napríklad učiteľmi, ale len kvôli titulu. Stúpla kvalita vysokých škôl? Ja tu vnímam eróziu úrovne vysokoškolského vzdelania. Na našich ZŠ učia prevažne päťdesiatnici a štyridsiatnici a ich sa tá erózia nestihla dotknúť. Verím dokonca, že sú v priemere vzdelanejší, ako ich kolegovia zo Spojených štátov. Môžete mi samozrejme oponovať, že v USA sú špičkové univerzity a že čo tu splietam. Samozrejme sú, ale je tam aj veľmi veľa vysokých škôl, ktoré stoja za figu.

Inteligentnejší žiaci? Pochybujem. Je to skôr kultúrna záležitosť, prístup študentov k učeniu, tlak rodičov na to, aby sa ich dieťa dobre učilo. Myslím si, že u nás sa na deti kladú vyššie nároky, kým v Spojených štátoch sú deti napríklad prehnane chválené aj za to, ak stisnú gombík vo výťahu. Prečítal som si postrehy našich študentov čo študovali v USA a tí často tvrdia, že veľa amerických študentov sú lenivci a majú malú chuť do učenia. Americký študent žije v ilúzii, že je dobrý, prípadne výborný. Je to obrovský kontrast napríklad oproti snaživým študentom z ázijských krajín. V ázijských krajinách platí oveľa viac, že vzdelanie je kľúčom k úspechu a vytrhnutiu sa z chudoby, ktorej je v Ázii stále veľa. Až USA schudobnie, tak sa to možno zmení. Mimochodom. O týchto otázkach čo som načrtol, sa v USA veľmi diskutuje. Odporúčam pozrieť si napríklad nový dokumentárny film „Waiting for superman".

No a iné opatrenia v systéme školstva, teda opäť synergické záležitosti? Pozrime si opäť Fínsko. Žiak v tejto škandinávskej krajine podával v roku 2006 najlepší výkon. Fíni dajú na žiaka oproti Slovensku trojnásobok a podľa grafu to vyzerá tak, že tie peniaze neinvestovali zbytočne ako v USA. Fíni sú pre mňa príkladom, ako by to mohlo byť u nás. Ich školský systém im závidím. Slabším žiakom sa tam venujú intenzívne aj po vyučovaní. Po slovensky sa to nazýva doučovanie. U nás je v móde po vyučovaní venovať sa žiakom vo všelijakých krúžkoch. Tie u nás v posledných rokoch zažili boom preto, lebo škola dostáva peniaze za každého žiaka v krúžku. Čo sa tak radšej preorientovať viac na doučovanie a poriadne priplatiť učiteľom, ktorí budú chcieť v popoludňajších hodinách potrápiť hlavičky lenivých žiakov? Trochu som odbočil. Čo je ešte vo Fínsku zaujímavé? Učitelia a riaditelia škôl tam majú oveľa väčšiu slobodu pri výbere spôsobu ako a čo budú žiaka učiť a popritom nie sú zväzovaní kontraproduktívnou byrokraciou, nezmyselnými kontrolami a príkazmi z hora, nerobia tam z učiteľov kvôli eurofondom debilov,  no a platy som už spomenul. Učiteľský raj!

Graf č.12 trochu roztrhol chmáry môjho pesimistického pohľadu na slovenské školstvo. Načrtla sa mi nádej, že sme ešte stále v dobrej pozícii pre skok do priemeru, alebo aj nadpriemeru krajín OECD. Ešte stále sú na Slovensku učitelia, ktorí vydávajú napriek smiešnemu platu zo seba to najlepšie, ešte stále sú žiaci, ktorí sa chcú učiť a nenechajú sa znechutiť častou slovenskou realitou, kde nevzdelaní, ale popritom drzí a nepoctiví, sa majú lepšie ako tí čestní, poctiví a slušní.

Ako docieliť zlepšenie kvality nášho školstva?  Ako docieliť, aby pritieklo viac peňazí do školstva, aby školy mali väčšiu slobodu a aby učitelia boli naozaj slušne zaplatení? Hlúposti typu „štátna hymna a štátne znaky na školách" či „kreditný systém" určite školstvo nevylepšia. Môj zmysel pre utopické a fantastické záležitosti mi našepkáva, že v prvom rade to chce spoločenskú a politickú zmenu. Myslím si, že by bolo skvelé, keby sa na Slovensku našlo viac slušných odvážnych vzdelaných politikov, ktorým naozaj záleží na tom, ako bude vyzerať Slovensko o dvadsať rokov. Tí by určite venovali školstvu väčšiu pozornosť. Tento môj zmysel pre utópiu a fantáziu mi hovorí, že najlepšie by bolo vymeniť prinajmenej 90% politikov, ktorí nám tu v rôznych obmenách dvadsať rokov osobne dokazujú, že dôležitejšie ako vzdelanie, zdravie a celkovo kvalita života na Slovensku, sú ich egoistické záujmy, nimi tolerovaná a podporovaná korupcia, narušený právny systém, nezmyselný nárast úradov a byrokratov a z toho všetkého vyplývajúci morálny úpadok spoločnosti. Môj zmysel pre realitu a pesimizmus mi zas hovorí, že sa mám spamätať, pretože u nás nie je výrazná politická a spoločenská snaha o to, aby sa naše školstvo pozdvihlo aspoň na priemernú úroveň krajín OECD. Načo! Ktorý z našich politikov by mal z toho nejaký osobný prospech?

Zatiaľ sa teda môžeme utešovať tým, že naši žiaci dosahujú aspoň v matematickej gramotnosti priemerné výsledky, a že napriek slabému toku peňazí dosahuje naše školstvo v prírodovednej oblasti v pomere k USA rovnaké výsledky, ak nie lepšie. Bohužiaľ, ak sa budeme len utešovať, a ak to tak pôjde ďalej, tak...beda nám! Budeme zásobárňou lacných pracovných síl, krajinou hlúpych voličov a ešte hlúpejších politikov. Alebo už sme?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?