Neklaniame sa náhodou okupantom?

Autor: Ján Macek | 23.1.2011 o 11:55 | (upravené 24.1.2011 o 17:26) Karma článku: 7,85 | Prečítané:  949x

Každý rok 19. januára sa v Prešove na Hlavnej ulici koná s rôznymi obmenami komédia. Mestskí úradníci, poslanci Mestského zastupiteľstva v Prešove, protifašistickí bojovníci, starí komunisti a iné „významné" osobnosti Prešova, sa idú pokloniť pred Pamätník osloboditeľov s kosákom a kladivom a potom pred Pamätník obetiam Gestapa, obetiam paradoxne zabitými sovietskymi bombami. Osobnosti položia vence, niekto prednesie pár ťažkých úvah, prednesie sa básnička a tuční zarastení vojaci vystrelia po hymne do vzduchu. Ak by som sa toho nejako nešťastnou náhodou zúčastnil, určite by som si spomenul na Krylove legendárne "Nasrat, jo nasrat!".

Dnes som na internete pozeral čo je nového v mojom meste, keď som narazil na titulok „66. Výročie oslobodenia mesta Prešov" /http://www.pis.sk/clanok/7660/66-_vyrocie_oslobodenia_mesta_presov.html/ . Najprv ma rozosmialo priložené video. Keď som videl akých tučných a neupravených vojakov máme, tak sa vo mne ozvali spomienky na 2 roky prázdnin. Po ukľudnení bránice ma zarazil titulok. Vraj nás pred 66. rokmi oslobodili! Nuž neviem, neviem...Nemyslím si, že sa dá oslobodením nazvať výmena jednej totality za druhú. Určite si to ani nemysleli tisíce našich ľudí, ktorých odvliekla NKVD na otrocké práce do vtedajšieho Sovietskeho zväzu /http://www.szcpv.org/sno06/svedectva/peklo.html/. Ústav pamäti národa doteraz eviduje 7 422 odvlečených do vlasti našich osloboditeľov /http://www.upn.gov.sk/data/publikacie/cechoslovaci-v-gulagu/zoznam-deportovanych.pdf /, ale vraj ich bolo oveľa viac. Odvlečení tam robili pod hlavňami pušiek otrocké práce a veľmi veľa z nich tam našlo aj svoj hrob. Možno ešte žije zopár pamätníkov. Osobne som poznal jednu pani, ktorá strávila najkrajšie roky života v gulagoch niekde v Kazachstane. Rozprávala mi o o niekoľkých gramoch suchého chleba na deň a o výkopových prácach, kde miesto lopát používali len svoje ruky. Doteraz si pamätám, že jej veľmi do reči nebolo.
Keď Červená armáda začiatkom roka 1945 vystriedala Wermacht a jej spojenecké maďarské vojsko, tak sa možno niekde u nás na východnom Slovensku jasalo, ale niekde zas spití krasnoarmejci rabovali majetok a znásilňovali ženy a dievčatá. Ľudia z dediny mojej mamy mi rozprávali úplne iné príbehy ako učebnice. Zarazilo ma, keď hovorili o slušných vojakoch z nemeckej a maďarskej armády a o opitých primitívnych Rusoch, čo podpálili stodoly, pozabíjali dobytok a znásilnili dievčatá. Ktorá sa pred nimi neskryla, tak mala smolu. Samozrejme nechcem zovšeobecňovať a hlavne ospravedlňovať zverstvá, akých sa dopustili za vojny nemeckí a slovenskí fašisti na Slovensku. To všetko je dobre zdokumentované a neospravedlniteľné. Ale zaráža ma a udivuje, ako stále niektorí píšu o nejakom oslobodení. Pre komunistov, udavačov, zlodejov a zadubených idealistov veriacich v šťastnú budúcnosť to oslobodenie určite bolo. Pre ľudí ktorým pobrali do gulagov otcov, synov a dcéry, to až také oslobodenie nebolo. O tom, že im NKVD odvliekli niekoho z rodiny nesmeli 40 rokov rozprávať. Oslobodenie pre nich prišlo až v roku 1989.
Ak ešte dnes čítam a vidím vety o oslobodení, tak ma udivuje, že tie komunistami naučené frázy sú ešte stále v našom slovníku a zmýšľaní. Starým dedkom komunistom sa nečudujem. Nečudujem sa ani úradníkom. Tých kde postavíte, tak tam aj stoja a keď majú svoj názor, tak s ním v pracovnej dobe nesúhlasia. Čudujem sa ľuďom čo píšu o oslobodení a čudujem sa politikom. Asi nemajú informácie, ako to vlastne naozaj bolo.
Aj keď sa to v zime a na jar v roku 1945 nezdalo, trvalo nám ešte 44 rokov, kým sme sa oslobodili sami. Pokúšali sme sa síce o to už v roku 1968, ale naši osloboditelia nás prekvapili a oslobodili ešte raz. Som presvedčený, že začiatkom roka 1945 sa ľudia na oslobodenie až tak netešili. Určite sa tešili sa na koniec vojny.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?